Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Aoi Bungaku Series: Run Melos!

13. 6. 2011

Obrázok Isteže, pokojne by sa mohlo napísať: „Run Melos!“ nie je ničím iným, než animovaným prerozprávaním dojímavého príbehu o obrovskej sile priateľstva z pera populárneho japonského novelistu Osamu Dazaia. Ten svoju „múzu“, ako na potvoru, našiel u Friedricha Schillera, priamo v balade z roku 1798 - Die Bürgschaft, avšak ani uznávaný nemecký poet, dramatik, historik a filozof v jednom nestvoril mladého, osudom skúšaného Moerusa bez nečakanej inšpirácie. Na(ne)šťastie ju zavetril v stredovekej latinskej zbierke Gesta Romanorum, kde sa nachádza i upravená verzia gréckeho „eposu“ o tajuplnom Damonovi a jeho priateľovi Phintiasovi. Nečudo, že svojím tragickým spádom, intrigami výlučne antickými a sladkastou príchuťou zrady inšpiroval generácie mladých či starých umelcov snažiacich sa zodpovedať otázku – čo môže byť ťažšie: čakať alebo nechať čakať?

V podobnom duchu by sa mohlo niesť aj tvrdenie, že konečná podoba novely vyviera z akejsi osobnej, nie práve dvakrát príjemnej autorovej skúsenosti. Ani tento ortieľ, otravne vznášajúci sa nad konceptom novely, by nebol úplne korektný. A to aj napriek tomu, že stručný predhovor, ktorý obom častiam Aoi Bungaku – Run Melos! predchádza, predkladá nezasvätenému čitateľovi (divákovi) vysvetlenie, že práve neschopnosť vyrovnať účet dohnala Dazaia k niekoľkodňovej partičke shogi, kryjúcej spisovateľovu zbabelosť požiadať o pôžičku, a k radikálnemu prehodnoteniu mravných hodnôt. Keďže aj on musel odrazu riešiť podobnú dilemu, spracovanie námetu s morálnym pátosom nenechalo na seba dlho čakať. Bolo teda iba otázkou času, kedy sa k slovu začne hlásiť i kreslená adaptácia.

Pod názvom Run Melos! (jap. Hashire Melos!) sa ukrývajú dva celovečerné filmy. Prvá, takmer 87 minútová verzia Dazaiovej novely bola na televízne obrazovky uvedená v roku 1981 (7. február, režisér Tomoharu Katsumata, štúdio Toei Animation) a od remakeu z roku 1992 (25. júl, režisér Masaaki Osumi, paradoxne to isté štúdio) sa líši iba interpunkčným znamienkom na konci názvu a dĺžkou – neuveriteľných necelých 107 minút. Inak obe spracovania takmer detailne mapujú literárny podklad, ktorý na neveľkej naračnej ploche vzájomne preplieta dve dejové línie. Tie, okrem intímneho zblíženia sa s postavami, vytvárajú snovú realitu, takže si postupom času nemôžete byť istí tým, čo je bdelým preludom, smutnou skutočnosť alebo obyčajnou trpkou spomienkou. O to viac vás milo prekvapí záver. Napriek sem-tam prítomným gýčovým prvkom, prevažne v oblasti emocionálnej, má nielenže všedný a v živote bežný koniec, ale práve vďaka realisticky a zručne vykreslenej ľudskej povahe posúva na prvý pohľad dielo jednoduché do roviny komplikovanej. Takže aj pozorný divák si bude musieť film pozrieť hneď niekoľkokrát, aby si z neho odniesol vždy iný, za to skutočne impozantný dojem, pomaly formujúci vlastnú interpretáciu vzhliadnutého príbehu. Čo nakoniec svedčí iba o tom, že sa animovaná adaptácia skutočne vydarila, i keď Dazaiovu impozantnú novelu nebudete tak skoro držať vo svojich rukách.

Dejová zložka Run Melos! je teda rozvetvená a podobne tak, ako to býva pri gréckych eposoch, začína sa in medias res, priamo v „centre diania“. Stredobodom pozornosti je charizmaticky pôsobiaci dramatik Takada-sensej, ktorý však svoje čaro stráca v bode svojho prehovoru, kedy ste bez upozornenia omráčení jeho veľmi ťažko stráviteľnou dávkou osobného pesimizmu, zatrpknutosti a okamžitého negovania všetkého, čo mu príde pod ruku. Keďže jeho svojské divadelné prerobenie akýchkoľvek literárnych skvostov, či už ide o poéziu, prózu, alebo drámu, žne jeden úspech za druhým, rozhodne sa mu jeho chlebodarca jedného dňa podsunúť netradičný projekt. Skeptický prístup k starému antickému eposu o naivnom mladom pastierovi Melosovi, ktorý sa rozhodne vziať spravodlivosť do vlastných rúk a pomstiť v mene ľudu krutovládu ich terajšieho vladára, sa pomaly mení na depresívne rozjímanie nad životom. A ten mu, podľa jeho vlastných slov, neforemne preteká pomedzi prsty.

Obrázok Čím ďalej sa Takada-sensej vo svojom písaní dostáva, tým väčšia je jeho posadnutosť hrou, čo sa až priveľmi nápadne podobá istej životnej etape, na ktorú sa snažil dlhé roky zabudnúť. Bohužiaľ bezúspešne.

Keď porazený Melos prijíma kráľove podmienky a vymieňa svoj život za život najlepšieho priateľa, aby dodržal sľub daný sestre, ocitá sa odrazu dramatik na pokraji zúfalstva vo vlastných spomienkach na minulosť. Pomalým formovaním zápletky, a čoraz častejším blúznením, sa snaží zbaviť nielen viny či nečistého svedomia, ale aj nájsť pre neho prijateľné vysvetlenie všetkých svojich chýb, aby sa konečne očistil. Ibaže osudom vytrvalo skúšaný Melos odoláva jednotlivým nástrahám, a to aj napriek tomu, že sám čas nehrá v jeho prospech a záchrana priateľovho života sa v istých chvíľach zdá byť nemožná. 

Melos sa nevzdáva, aj keď, celkom pochopiteľne, o tom uvažuje a bojuje. Tento nečakaný zvrat v celej hre prinúti Takadu-senseja vyhovieť prosbe manželky zatrateného dávneho priateľa, ktorá ho v neskorú večernú hodinu zúfalo žiada o pomoc. A tak dramatik v časovej tiesni odrazu pochopí, že bezhlavo čakať, nebolo tým správnym riešením.

Ak ste nadobudli presvedčenie, že animovanému spracovaniu nie je čo vytknúť, mýlite sa. Je pravdou, že hĺbková sonda do vnútra hlavných postáv je impozantne dotvorená dynamicky sa meniacim prostredím i hudobným pozadím podľa toho, či sa nachádzajú v prítomnosti, minulosti alebo vo svete farbenej fikcie. I dojem, že máte pred sebou konečne kvalitne prepracované dielo, umocňuje predovšetkým rétorický aspekt, teda samotný rôznorodý prejav postáv, odvíjajúci sa od ich charakteru, či umné zakomponovanie nacvičovania divadelného predstavenia Rómeo a Júlia, kde si na pár minút vychutnáte povestný Shakespearovský sonet. Avšak nadšenie z takmer bezchybnej japonskej dokonalosti, bohužiaľ, rúca neznalosť antického božského panteónu. Kým fiktívne postavy prebývajú a prežívajú v čisto rímskej epoche, sprevádzajú ich na ceste za šťastím bohovia grécki, čo minimálne u „chronického“ knihomoľa vo vážnej scéne vyvolá hlasný smiech.

V podobne komickom duchu, v rovnako nevhodnej chvíli, sa nesie aj jediná akčná scéna v celej hre. Pastier Melos sa, síce iba na krátko, mení z antického hrdinu na ostrieľaného orientálneho bojovníka, ovládajúceho všetky tajomstvá ázijského bojového umenia, aby svojim nepriateľom mohol poriadne, ľudovo napísané, vyprášiť kožuch. Pričom aj rozuzlenie divadelnej zápletky má s konceptom špecifickým predovšetkým pre epos pramálo spoločné. Vidieť to jednak na absencii transcendentálna (bohovia sú síce spomínaní, do deja však nezasahujú), a jednak na šťastnom ukončení druhej fiktívnej dejovej línie, meniacej pohľad zatrpknutého dramatika na svoj život v priebehu niekoľkých krátkych sekúnd. Avšak, kým sa vôbec odhodlal konečne precitnúť, museli ste si „odtrpieť“ takmer celý animovaný film.

Obrázok V konečnom dôsledku za okamžitú rezignáciu môže i veková hranica. Jej zámerom je predovšetkým zaujať staršie divácke publikum a v ňom prevažne tú skupinu ľudí, ktorej pojem literatúra nie je cudzí. Bežný konzumný nadšenec japonskej animovanej tvorby zanevrie na dielo niekde pred prvou polovicou druhého dejstva, a tým sa (aj) vlastnou vinou ukráti o celkom impozantný multikultúrny zážitok.

Je teda na vás, či dáte filmu Run Melos! šancu. Bez ohľadu na spomínané negatíva, ktoré môžu, ale aj nemusia rušiť divácky zážitok, dovolíme si toto unikátne prevedenie niekoľkokrát prepísaného eposu o Damonovi Phintiasovi vrelo odporúčať.

 

Autor článku: Yaonee

Originálny názov: Hashire Melos! (Run Melos!)

Štúdio: Toei Animation

Rok vydania prvého filmu: 7. február 1981

Rok vydania druhého filmu: 25. júl 1992

Režisér filmu z roku 1981: Tomoharu Katsumata

Režisér filmu z roku 1992: Masaaki Osumi

Autor knižnej predlohy (novela): Osamu Dazai (rok publikovania 1940)

Link, kde si môžete Run Melos! pozrieť online: http://onepieceofbleach.com/aoi-bungaku-episode-9/

Obrázok

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.