Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Sora No Mani Mani

27. 3. 2011

Obrázok Sem-tam sa medzi návalom pozoruhodných noviniek zo sveta japonskej animácie nájdu aj také, ktoré síce na prvý pohľad ničím zvláštnym neoslovili, ale keby nebolo bývalo istej milej náhody, možno by neoprávnene ľahli prachom. Podobných náhod síce nie je veľa, rozhodne však stoja za to. Výnimka, ktorá toto pravidlo potvrdzuje, vznikla v roku 2005. Doteraz iba osemdielna manga pravidelne vychádzala v časopise Afternoon manga magazine až do apríla 2009, kedy sa Studio Comet začalo pohrávať s myšlienkou, že kreslená adaptácia by padla na úrodnú pôdu a našla by si snáď aj svoju pevnú základňu prívržencov. Viac-menej sa im tento husársky kúsok vydaril, aj keď si obyčajný smrteľník na začiatku kladie tú „otrepanú“ otázku: „Čo také zaujímavé v sebe môže príbeh s nálepkou Slice Of Life, okrem humoru na úkor deja, priniesť?“

Sora No Mani Mani to vie úplne presne. Napriek tomu, že prvá epizóda, z dvanástich, rozpráva šťastný detský príbeh o dvoch zvláštnych kamarátoch, ktorí sa denno-denne stretávajú pod rúškom noci, aby sa mohli do sýta nabažiť hviezd, tá druhá vám pootvorí dvere do života a jeho hravých problémov. Zdá sa vám to známe? Možno áno, teda za predpokladu, že zatiaľ nepoznáte okolnosti, ktoré rozdelili dve naoko úplne rozdielne povahy, aby ich po rokoch veľmi netradičným spôsobom opätovne spojili.

Saku Ōyagi žije mierne hektický život. Už od nepamäti cestuje z jedného miesta na druhé, a to iba preto, že si to žiada práca jeho otca. Zrejme aj kvôli tomu je pre neho o čosi ťažšie prispôsobiť sa svojskému toku toho i oného veľkomesta, do ktorého práve teraz musel na istý čas zavítať. Priateľov nemá, aj keď nájsť si minimálne jedného, by mu žiadne väčšie problémy nerobilo. On sám sa však rozhodol pre oveľa atraktívnejšiu alternatívu, ktorá mu mala až do dňa návratu, zaručiť príjemnú imunitu od dospievania a pre neho veľmi extravagantného, hlučného, naivného a nesmierne „pubertálneho“ kolobehu života študenta strednej školy. Sú to knihy. Svet plný záhadných tajomstiev, nápaditých dobrodružstiev, lásky, zrady, neoceniteľných múdrostí i tajuplných pokladov. Svet, v ktorom sa náš hlavý hrdina cíti ako doma!

Čo čert nechcel, po rokoch sa Saku vracia do rodného mestečka a sám seba oduševnene presviedča, že pobyt na mieste, kde zažil nepríjemné obdobie svojho detstva, nebude trvať dlho. Bezúspešne. Dokonca i začiatok nového školského roka so sebou prináša samé komplikácie, takže Saku odrazu čelí krutej realite - svojej nočnej more z Elm street, susedke Mihoshi Akeno!

Nebolo to tak dávno, čo sa toto veľmi milé, hlučné a vitálne dievčatko, samozrejme presne o jeden rok staršie než Saku, rozhodlo nájsť si v bytovke, do ktorej sa prisťahovalo, kamarátov. A keďže nikto, okrem chlapca deň čo deň čítajúceho knihy, jej nevyhovoval, začalo sa pre Sakua peklo na zemi! Bláznivé a neohlásené nočné vychádzky za účelom hľadania najkrajšej hviezdy i nečakané a dosť nevhodne naplánované večerné dobrodružstvá, ktoré mali odhaliť tie najfascinujúcejšie astronomické tajomstvá. Mihoshi bolo úplne jedno, či jej najlepší kamarát práve jedol, spal, hral sa, čítal si, alebo sa venoval aktivitám, ktoré chlapca jeho veku zaujímali oveľa viac, než pojašené staršie dievčatá. Kým sa mohla o svoje objavy podeliť, nezastavila ju ani plánovaná prírodná katastrofa.

Nečudo, že spomienky pri pohľade na oné dievča, teraz nebojácne stojace na streche školy, energicky rozhadzujúce lesklé hviezdy a verbujúce nových, ale aj starých študentov do pochybného klubu, ho natoľko vyľakajú, až sám od seba vyzradí svoju totožnosť. Čo, samozrejme, vonkoncom nezmenenej susedke neujde. A Saku odrazu nemá na výber – buď sa konečne vzchopí a chlapsky vyrieši problém mátajúci ho od osudnej noci, kedy sa Mihoshi chcela stoj čo stoj dotknúť hviezd, alebo sa poddá a vstúpi do Astronomického krúžku, aby nahliadol do duše dievčaťa, čo roky čakalo na deň, kedy mu bude môcť povedať svoje „prepáč“ a tým si  hádam konečne nájde i kamarátov, ktorí v jeho živote dlho chýbali.

Áno, tento dvanásťdielny seriál sa začína úplne obyčajne. Dalo by sa povedať, že svojou prvou časťou nič neznáme, netradičné, zaujímavé alebo pútavé nepovie. Má to však svoj dôvod. Kým pri o čosi dlhších dielach slúžia pilotné epizódy na to, aby sa divák mohol zoznámiť nielen s prostredím, v ktorom sa príbeh bude odohrávať, ale aj so samotnými postavami a ich viac či menej srdcervúcimi osudmi, Sora No Mani Mani vám to ponúkne okamžite. Ale tak, aby najbližšie časti pomaly odkryli pravý charakter každého, s kým sa Saku na svojej ceste za šťastím stretne. A to aj vtedy, ak vo vás konanie predsedníčky parlamentu a vedúcej literárneho klubu zanechá nepríjemný pocit, ktorý študenta tohto typu okamžite začlení medzi školské vypočítavé a normálnymi študentmi nenávidené mrchy, ktorým nie je nič sväté.

Medziľudské vzťahy, tvoriace dominantný prvok a pútajúce vašu pozornosť minútu za minútou, sú tentokrát vyobrazené pozoruhodne zručne. Tvorcovia sa nebáli zájsť za hranice všedného Slice Of Life a priblížiť konflikty, ku ktorým, bohužiaľ, v procese zbližovania dochádza a sú súčasťou dospievania, cez vysoko abstraktný prvok. Večernica, Mliečna cesta, Sirius, hviezdny prach, Veľký voz, Letný trojuholník, zatmenie Slnka, padajúci roj hviezd, grécke mýty a báje, jedným slovom - astronómia! Náplň školského krúžku, kam nedobrovoľne chodí aj Saku, hoc oveľa radšej by sedel nad dobrou knihou, neoddeliteľná súčasť života nielen Mihoshi, ale aj zvyšných členov tohto malého klubu, ktorému, mimochodom, od samého začiatku hrozí zánik. Jej čaro je prítomné na rôznych školských akciách, výletoch, súkromných večierkoch, pri rôznych mimoškolských aktivitách i letných dobrodružstvách. Práve ona, a jej rôzne pútavé úkazy, pomáha prekonávať predsudky, bariéry aj prekážky, ktoré sa do cesty Sakua a jeho priateľom raz za čas postavia, aby tak zamiešali karty a uvrhli diváka do víru napätia.

Je pravdou, že príbeh s jasným zámerom – zmiernie a hľadanie samého seba, je utláčaný do pozadia, na atraktivite mu to neuberá. V podobnom pozitívnom duchu na vás zapôsobí i samotná animácia, síce modernejšieho rázu, stále však dbajúca, až priveľmi puntičkársky, na isté detaily, ktoré by inak mohli náročnú povahu diváka rušiť. Precíznosť môžete spozorovať na rozmanitom výzore jednotlivých charakterov, výbere farieb, či pôsobivom prostredí, kam je Saku so svojim priateľmi náhle a nečakane uvrhnutý. Sled harmonicky pôsobiacich prvkov dopĺňa, a zároveň odľahčuje, nevtieravá, miestami veľmi trefná vtipnosť, či už je vložená do deja zámerne, alebo prirodzene vyplýva z danej situácie. A čuduj sa svete, nezaostáva ani samotná hudobná zložka, ktorá je síce v malej nevýhode, ale vzhľadom na krátke rozpätie nepredstavuje žiadnu veľkú hrozbu, čo by mohla odradiť, či nebodaj pokaziť samotný divácky dojem.

Dalo by sa teda povedať, že Sora No Mani Mani je v tomto prípade jedným z tých malých animovaných skvostov, na ktoré človek natrafí naozaj zriedkakedy, keďže súčasná produkcia je viac-menej zameraná na kvantitu, než kvalitu produkovaných diel. I práve preto prekvapí, poučí, alebo vám v úplne jednoduchej rovine vyrozpráva veselé príhody s ojedinele trpkým koncom, na ktoré ste možno počas svojho školského života už dávno zabudli. A ktovie, možno aj vy raz vzplaniete láskou ku hviezdam. Nakoniec, nič nie je nemožné. V tomto anime to platí trojnásobne!

 

Originálny názov: Sora No Mani Mani (At The Mercy of the Sky)

Štúdio: Studio Comet

Rok vydania (anime): 7. júl 2009

Rok vydania (mangy): november 2005 (ongoing)

Autor: Mami Kashiwabara

 

Autor článku: Yaonee

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.