Azumi
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno dievča. Toto dievča nebolo len také obyčajné. Od detstva jej totiž bola predurčená úloha - úloha vrahyne. Keď ju nad telom jej mŕtvej matky našiel majster Gessai, vzal si ju pod ochranné krídla (spolu s inými deviatimi sirotami).
Toto všetko sa odohráva vo vojnou zničenom Japonsku, kde si vládca Tokugawa najíma vrahov, aby sa zbavili jeho nepriateľov a vyhol sa tak ďalším bojom, ktoré by Japonsko poznamenali ešte viac. Azumi, naša hlavná hrdinka, spolu s jej novými „súrodencami“, tak podstúpi mnoho rokov tréningu, len aby sa jedného dňa mohli zabíjať navzájom.
Po úvodnej skúške a preriedení zostali len tí najtvrdší. Skutočný boj, boj so životom a smrťou, ale aj osudom, sa mohol začať.
Azumi sa v priebehu deja niekoľko ráz stretáva s pochybnosťami. Nemá zatvrdnuté srdce a hlavne vražda jej priateľa z detstva ju poznačí natoľko, že sa jednoducho nedokáže vyrovnať s tým, že vždy musí ísť dopredu, zanechať za sebou slabší článok a neobzerať sa späť. Vtedy sa na nejakú dobu odlúči od majstra, snaží sa zmeniť svoj osud, no ten si ju vždy nájde. A tak našej krásnej tváričke nezostáva nič iné, len opäť vziať do rúk katanu.
Nádhernú Ayu Ueto tento úspešný film vďaka Kitamurovi vyniesol na vrchol. Predstavil ju aj divákom mimo Ázie, keď vdýchla postave Azumi svoj osobitý šarm. Táto úloha bola veľmi presvedčivá a odvtedy sa Ayu teší v Japonsku veľkej popularite, i keď svoj úspech odvtedy nezopakovala a momentálne sa na ňu dá dívať hlavne v seriáloch.
Veľmi zaujímavé boli postavy na strane záporákov. I keď tu je ťažšie rozlíšiť strany, keďže profesia nájomného vraha nie je veľmi typická pre kladné postavy. V krátkej dobe som si obľúbila psychopata Bijomara Mogamiho, ktorý v záverečnej bitke skákal v extáze pri pozeraní na jeden veľký masaker. Pôsobil na mňa výraznejšie ako mnohí „súrodenci“ Azumi, z nich mi v pamäti utkvel len Azumin najobľúbenejší – volal sa Nachi. Aj to asi len preto, lebo som bola zvedavá, či to bude ďalšia postava zahraná Oguri Shunum v pozícií ľadového krásavca. Na prekvapenie sa dokonca párkrát usmial. Mám však taký pocit, že role bez emócií sa mu hodia viac.
Súboje sú zvládnuté veľmi dobre, aj keď miestami ich rušia lacné efekty. Veľmi impozantná scéna nastala vtedy, keď sa majster Gessai konečne chytil meča a prejavil svoje schopnosti. Pozerať sa na to bolo priam nebo pre oči. Čo mi však vadilo, to bola krv. Nie, nenarážam na to, že jej tieklo prúdom, no občas pôsobila dosť neprirodzene. Rovnako tak i hudba, ktorá celkom dokázala potlačiť inak pomerne zaujímavý dej, ničím výrazným nevynikala. Hoci aj dej bol v istých momentoch nudný, a tak sa dva a pol hodinový film dosť často vliekol, aj keď vašu pozornosť sem-tam strhla ďalšia z dynamických bojových scén.
Film je adaptáciou mangy a, dovolím si povedať, vcelku podarenou. V tejto kategórií je totiž absolútnym lídrom. Ja osobne som totiž nevidela lepšie sfilmovanú mangu. Rozhodne by však nezaškodilo ubrať z dĺžky, preriediť jednoducho pôsobiace efekty, dodať charakterom väčšiu hĺbku, i keď je pravdou, že nie sú žiadne stroje na zabíjanie, stále by neuškodila poskytnúť ešte väčší pohľad do ich psychiky. Vzhľadom na to, že tento žáner (chanbara) sa po rokoch osemdesiatych stal veľmi zriedkavým, bol jeho úspech celkom prekvapivý, keďže sa dostavil ako po stránke komerčnej, tak aj u kritikov. Vďaka tomuto Kitamurovmu počinu sa opäť dostavil záujem o chanbaru.
Pokiaľ hľadáte film s neskutočnou pointou a skrytým dôvodom prečo sa deje to, čo sa deje, tak... nie, toto nie je ono.
Nedá mi nepovedať, že nie vždy všetko potrebuje super premyslenú zápletku. Veď tú nemá ani sám život, tak prečo raz neurobiť kompromis a nenechať sa unášať týmto príbehom bez zbytočného hľadania „čohosi viac“?
Základné informácie:
Režisér: Ryûhei Kitamura
Rok: 2003
Dĺžka: 142 min
Scenár: Mataichirô Yamamoto,Isao Kiriyama
Žáner: Akčný, dobrodružný, dráma, vojnový
Hrajú: Aya Ueto, Yoshio Harada, Shun Oguri, Hiroki Narimiya, Takatoshi Kaneko,KAzuki Kitamura, Aya Okamoto
Autor článku: Mia