Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Aj by sme publikovali, ale nemáme kde... omyl, priatelia!

Ambície autorov „amatérov“ stúpajú úmerne s ich počtom. Dnes píšu všetci a o všetkom. I preto je úplne pochopiteľné, že väčšina z nás by rada videla svoj výtvor na papieri a s ISBNkom, ktoré by nás ľahko a hlavne rýchlo predávalo. Ibaže vydavateľstvá nebývajú ústretové, tobôž veľmi zhovievavé, a obyčajne na odmietnutý koncept pár rokov, ak nie doživotne, pomaly sadá prach.

lello-bookstore-stairs.jpg

 

Somárik, otras sa!

I vy ste si neraz položili otázku: „Mal/a som vôbec na výber?“

 

Isteže. Doba napreduje a spolu s ňou sú, vďaka bohu, ponúkané rozmanité možnosti, ktoré by sny o tej prvej knihe či zbierke básní vedeli splniť. Atraktívnou a pravidelne vyhľadávanou (aj keď finančne náročnou!) možnosťou je možnosť, kedy si svoje práce vydáte sami. V tomto prípade postačí, ak máte na účte slušný balík peňazí, alebo ste si bokom odkladali mesačne pár eur navyše, a prekypujete elánom vygúgliť si najvhodnejšie a cenovo prijateľné vydavateľstvo, ktoré by vedelo váš debut zrealizovať bezbolestne a za pár dní.

Matúš Mikšík

Moju knihu vydalo vydavateľstvo Tribun EU, s.r.o., so sídlom v Čechách. Rukopis sa vôbec nejako extra neštudoval. Autor im jednoducho pošle všetky podklady a oni text zalomia, pošlú ho naspäť na kontrolu, a ak je s formou autor spokojný, dajú ho tlačiť. Nadštandardne vraj poskytujú aj korektúru či grafický návrh obálky, toto som ja ale nevyužil, takže neviem presne povedať, akým spôsobom by to fungovalo v tomto prípade.

Cena sa dá zistiť na ich stránke a závisí od počtu strán, typu papiera, väzby, pričom pomerne veľkou položkou, asi okolo 70 eur,  je balík ISBN. Ten je potrebný na to, aby mohla byť kniha riadne katalogizovaná.

Ak sa autor rozhodne nekúpiť si ho, kniha je v podstate iba vytlačená a nedá sa použiť na iné ako súkromné účely. Farebné strany celkom slušne výslednú sumu za výtlačky zdvíhajú, takisto je to i s výberom papiera (na ktorý sa bude tlačiť) a jeho kvalitou. Výroba mojej knižky, aj s ISBN i s ohľadom na to, že je v nej asi 10 ilustrácii a má 88 strán, ma vyšla, ak ma pamäť neklame, okolo 3,60 eur za jeden kus.“

A čo na to reklama? Ani tá, podľa slov autora, nepredstavuje neriešiteľný problém s veľkým P:

Matúš Mikšík

„Podarilo sa mi nakontaktovať sa priamo na Martinus. Tam s vybavovaním reklamy nebol problém, aj keď si berú dosť slušný rabat - tuším je to okolo 50 % z rozdielu maloobchodnej a výrobnej ceny. Knižka sa potom dostala aj do sieti Panta Rhei či Modul, a to cez veľkodistribútora Belimex. V tomto prípade to už bolo o čosi zložitejšie, pretože im človek musí vystavovať faktúry...“

Pokiaľ sami seba radíte k autorom pohodlnejším a zdá sa vám podobný spôsob publikovania finančne náročný a administratívne zložitý, môžete sa obrátiť priamo na eziny či fanziny, ktoré svoje NIE nehovoria často a sú vďačné za každý dobrý text, a to bez ohľadu na to, či patríte k „pánom“ spisovateľom, alebo sa v nestálych vodách jednotlivých fandomov pomaly udomácňujete. Motiváciu môžete začať hľadať i v pomerne čerstvom projekte Martina „Rogera“ Králika,  ktorý sa pod názvom „Jupiter“ predstavil minuloročnom festivale fantastiky, science-fiction a hororu IstroCONe 2011.

Nový magazín o fantastike je viac-menej vylepšenou náhradou za doslúžil fanzin bratislavských scifistov (Istrozin), ktorého elektronická „inkarnácia vznikla v roku 2006 a trvala do roku 2011. Za ten čas publikoval dva a pol tucta slovenských aj zahraničných poviedok, veľa zaujímavej publicistiky a zorganizoval niekoľko kôl súťaže Poviedka za tisícku (po zmene meny Poviedka za 33)“ (Martin „Roger“ Králik). 

Prispievať do elektronických magazínov môže skutočne ktokoľvek, a to bez ohľadu na vek, váhu, výšku či počet získaných ocenení: „V zásade to prebieha tak ako všade – od známych si poviedky pýtame, od neznámych očakávame“ (Martin „Roger“ Králik). Očakávané poviedky budú následne podrobené hĺbkovej analýze, a to tak, že poniektorým ambicióznym autorom budú otázky o kvalite – nekvalite zodpovedné priamo v Hrmavici, kde sa vysvetlí,  prečo ich veci nechceme“ (Martin „Roger“ Králik) a čo by mali autori urobiť preto, aby sa ich tvorba dala vôbec niekedy a niekde uverejniť.

Pokračovanie nabudúce...

autor príspevku: Veronika Inglotová

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.